Prečo sa búria pohania? *

Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi †

a vladári sa spolčujú *

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy *

a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *

Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá *

a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *

na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †

Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *

Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *

a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným *

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *

dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi *

a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: †

žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, *

čo sa spoliehajú na neho.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? *

Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; *

volám v noci, a nenachádzam pokoja.

A predsa ty si svätý, *

ty tróniš na chválach Izraela.

V teba dúfali naši otcovia; *

dúfali a vyslobodil si ich.

K tebe volali a boli spasení, *

v teba dúfali a zahanbení neboli.

No ja som červ, a nie človek, *

ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, *

vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, *

nech ho zachráni, ak ho má rád.“

Veď ty si ma vyviedol z lona *

a na prsiach matky si mi dal spočinúť.

Od samého zrodu som odkázaný na teba. *

Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

Nevzďaľuj sa odo mňa, †

lebo sa blíži ku mne nešťastie *

a nieto, kto by mi pomohol.

Obkľučuje ma stádo juncov, *

obstupujú ma býky z Bášanu.

Otvárajú na mňa svoje papule *

ako lev, čo plieni a reve.

Rozlievam sa sťa voda *

a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.

Srdce mi mäkne ako vosk *

a topí sa mi v útrobách.

Podnebie mi vysychá ako črepiny †

a jazyk sa mi lepí k hrtanu. *

Do prachu smrti ma odvádzaš.

Obkľučuje ma svorka psov, *

obstupuje ma tlupa zlosynov.

Prebodli mi ruky a nohy, *

môžem si spočítať všetky svoje kosti.

Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; †

delia si moje šaty *

a o môj odev hádžu lós.

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, *

ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

Chráň mi dušu pred kopijou *

a môj život pred pazúrmi psov.

Vysloboď ma z tlamy levovej, *

mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom *

a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

¶ Táto posledná časť žalmu sa berie podľa ľubovôle.

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, *

oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.

Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, *

veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;

ani svoju tvár neodvracia od neho, *

lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení *

a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

Chudobní sa najedia a budú nasýtení †

a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: *

„Naveky nech žijú ich srdcia!“

Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, *

jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.

Veď Pánovo je kráľovstvo, *

on panuje nad národmi.

Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; *

pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť *

a jemu bude slúžiť moje potomstvo.

Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi †

a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: *

„Toto urobil Pán.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *

a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *

dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *

pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu *

a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú *

pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, *

smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *

a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, *

v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *

ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *

i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *

aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †

a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *

a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *

ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje *

a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *

ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *

a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *

a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu *

a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *

ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *

že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *

Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, *

Pane, moja spása.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou *

pre svoje milosrdenstvo

a pre svoje veľké zľutovanie *

znič moju neprávosť.

Úplne zmy zo mňa moju vinu *

a očisť ma od hriechu.

Vedomý som si svojej neprávosti *

a svoj hriech mám stále pred sebou.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil *

a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku *

a nestranný vo svojom súde.

Naozaj som sa v neprávosti narodil *

a hriešneho ma počala moja mať.

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom *

a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; *

umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť, *

a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov *

a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté *

a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre *

a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy *

a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách *

a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia *

a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery *

a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Veď ty nemáš záľubu v obete, *

ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *

Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, *

vybuduj múry Jeruzalema.

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; *

potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Hab 3, 2-4. 13a. 15-19

Pane, počul som o tebe rozprávať *

a zmocnil sa ma úžas pred tvojím dielom.

Oživ ho v týchto rokoch, †

v týchto rokoch ho urob známym *

a keď sa rozhorčíš, spomeň si na milosrdenstvo.

Boh prichádza z Temanu *

a Svätý z vrchu Faran.

Jeho sláva pokrýva nebesia *

a zem je plná jeho chvály.

Jeho lesk je ako svetlo, †

lúče vychádzajú z jeho rúk; *

v nich je utajená jeho sila.

Vyšiel si zachrániť svoj ľud, *

zachrániť ho, svojho pomazaného.

Svojimi koňmi si prešiel po mori *

cez bahno veľkých vôd.

Počul som ich a pohlo sa mi vnútro, *

pri ich hlase sa mi chveli pery.

Rozklad mi vnikal do kostí *

a podlamovali sa podo mnou nohy.

Pokojne očakávam deň súženia, *

ktorý príde na národ, čo nás napadol.

Lebo figovník nebude kvitnúť *

a nebude hrozna vo viniciach.

Sklame úroda olivy *

a polia nedajú pokrm.

Stratia sa ovce z košiara *

a v maštaliach nebude dobytka.

Ale ja sa budem tešiť v Pánovi, *

jasať budem v Bohu, svojej spáse.

Pán, Boh, je moja sila, †

dá mi nohy, ako majú jelene, *

a povedie ma po mojich výšinách.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Chváľ, Jeruzalem, Pána, *

oslavuj, Sion, svojho Boha.

Lebo upevnil závory tvojich brán *

a požehnal tvojich synov v tebe.

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, *

sýti ťa najlepšou pšenicou.

Svoj rozkaz na zem zosiela; *

rýchlo sa šíri jeho slovo.

Sneh dáva ako vlnu, *

rozsýpa srieň ako popol.

Kamenec spúšťa ako omrvinky; *

ktože vydrží v jeho mraze?

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; *

keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

On svoje slovo zvestuje Jakubovi, *

svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Neurobil tak iným národom, *

nezjavil im svoje zámery.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Lk 1, 68-79

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

a vzbudil nám mocného Spasiteľa *

z rodu Dávida, svojho služobníka,

ako odpradávna hovoril *

ústami svojich svätých prorokov,

že nás oslobodí od našich nepriateľov *

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom *

a pamätá na svoju svätú zmluvu,

na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *

že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu *

bez strachu slúžili

vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou *

po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: *

pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

a poučíš jeho ľud o spáse, *

že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi *

a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,

a naše kroky *

upriami na cestu pokoja.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.