Záver leta spája s tradičnou Bodkou na Mariánskej hore v Levoči, tento rok už po 34. krát. Aby tá Bodka nebola taká krátka, rozhodli sme sa ju predĺžiť výletom do Nízkych Tatier.

Chata bez elektriny, vody v kohútikoch a plynovej peci pri dedinke Liptovská Teplička sa stala pre skupinu ôsmich pútnikov domovom na dve noci. Po príchode, bola už hlboká tma, nasledovala rýchla večera, svätá omša, jedna partička Monopolov a výdatný spánok v panenskej prírode. Na druhý deň sa naša skupina odhodlala zdolať národný vrchol a zistiť ako je to s tým stromom zeleným. Výstup nám spríjemňovali čučoriedky a brusnice, ktorých bolo vzhľadom na neskoré leto požehnane. Po pár metroch sa sformovala vedúca skupinka, ktorá dorazila na vrchol v 20min predstihu pred Palim a don Peťom. Sklamanie z neprítomnosti stromu zeleného vystriedal dobrý pocit, že povestný vietor nedosahoval bežnú intenzitu. Po dobrom obede, ktorého časti sme si spravodlivo vyniesli v ruksakoch, nasledovala rýchla fotka, pretože z juhu a severovýchodu sa nebezpečne približovala búrka - tento krát si to našťastie rozmyslela. Po príchode na chatu sa všetci piati chalani pustili do prípravy obedovečere. Boli tak usilovní, že sme nestíhali ani dokumentovať...

Na skoré ranné vstávanie so svalovicou na nohách, teda aspoň ja som ju mal ešte tri dni po tom priamočiarom zostupe :-), nadväzovali chutnú raňajky, rýchle upratanie chaty a hodinová cesta do Levoče. Na Bodke som bol už dvadsaťkrát, program je stále ten istý, no napriek tomu pritiahne stovky chlapcov. Po úvodnej scénke Gramybodkára v podaní bardejovských chlapcov sme si povedali, že improvizácia by bola málo plátna, a tak sme sa s našou rodiacou sa scénkou na kolenách neprihlásili. Na obed nás dolapila búrka, no taká akurátna, aby sa chlapci ešte stihli dobre napapať, vyspovedať a zúčastniť rozhovorov s hodnotnými hosťami. Ten najhodnotnejší hosť - don Vladimír Fekete, zakladateľ levočskej Bodky, toho času otec biskup v azerbajdžanskom Baku, nás povzbudil vo svätej omši.

Cesta domov bola rýchla, aspoň pre tých, čo celou cestou spali. Ďakujeme novicom, ponovicom a popradskej komunite za vydarenú poslednú prázdninovú akciu. O rok jubilujeme!

don Peťo