Od 1. júla 2021 sa stal novým direktorom námestovskej komunity don Peter Hasidlo. Do úradu ho uviedol otec provinciál, don Peter Timko, počas nedeľnej sv. omše 4. júla. Pri svätej omše provinciál poďakoval donovi Jozefovi Markovi za jeho 7-ročnú pastoračnú prítomnosť a 6-ročnú úlohu direktora komunity v Námestove.
Don Jozef sa s miestnymi lúčil postupne na viackrát, ako to Covid umožnoval. V júli pobudol ešte v našej komunite, keďže podstúpil plánovanú artroskopiu kolena. Jedna z posledných rozlúčiek bola s mládežníckym stretkom Mixákov 20. júla. Lenka Madejová, členka stretka vystihla atmosféru rozlúčky nasledovnými slovami:
S don Jožkom, ktorý po siedmich rokoch vymení Oravu za ďaleký východ, sme sa 20. júla prišli rozlúčiť aj my – vysokoškoláci a mladí pracujúci. S mnohými z nás sa don Jožko pravidelne stretával na mixáckych stretkách alebo pri modlitbe ruženca. A účasť na rozlúčke bola naozaj hojná!
Začali sme svätou omšou v stredisku. Mnohí prišli aj so svojimi mladými rodinkami, takže sa celé stredisko hemžilo malými drobcami, čo vytváralo veľmi milú atmosféru. Tak ako je to už u mladých zvykom, svätá omša sa slúžila aj so speváckym doprovodom, čo Jožka milo prekvapilo a potešilo. Po svätej omši sa všetci presunuli do altánku. Každý priniesol niečo dobré pod zub. Na jedenie však nezvýšilo veľa času, pretože každý sa chcel s Jožkom porozprávať či odfotiť. Aby si so sebou odniesol aj nejakú spomienku na spoločenstvo, ktoré sme s ním 7 rokov vytvárali, pripravili sme mu aj dary v podobe ručne maľovanej štóly, externého disku, na ktorý si môže ukladať všetky spomienky na Námestovo, a duchovnej kytice plnej svätých omší, ružencov a iných modlitieb.
A to nebolo všetko. S Jožkom sa nám spája množstvo krásnych a vtipných spomienok, ktoré sme spoločne prežili a na ktoré nechceme nikdy zabudnúť. Preto sme mu zložili rozlúčkovú pieseň, v ktorej sme všetky tieto spomienky uchovali. V refréne tejto piesne sa viac krát opakoval verš: „Vzdialení, blízki – vždy v modlitbách.“ A práve takto chceme s Jožkom zostať stále spojení. Aj keď už bude v Humennom, myšlienkami (a verím, že aj fyzicky) často zablúdi na Oravu, ktorú má tak rád. Nezabudnime ho aj my niekedy v modlitbe navštíviť.
