Dávnejšie sa už hovorilo, že páračky sa chystajú. A my sme sa tešili, aby sme zaspomínali na časy, keď to v domácnostiach našich mám a starých mám bolo bežné....

Strávili tak spolu susedia, rodina dlhé zimné večery a popri páraní sa čosi aj porozprávalo, pospomínalo, zasmialo... Prijali sme teda pozvanie Ľudky a Jozefa Kanderkovcov a februárové večery (poniektorí párali už od poobedia) sa stali páračkovými. So všetkým, čo k tomu patrí. Samozrejme kopu peria, krabice, či misky, nejaké to polienko pod nohy, šatky na hlave, či košele... A k tomu gazdiná vždy niečo dobré pripravila.....mastné rožky, domáci chlebík, klobásky, či párky.... A tiež niečo na zohriatie .... No, veru, nenudili sme sa. Čas nám ubiehal veľmi rýchlo. Všeličo sa porozprávalo, pospomínalo, zasmialo... Utužili sme naše malé spoločenstvo, zložené nielen z blízkej rodiny, spolupracovníkov, ale aj zo spoločenstva matiek a otcov. Dúfame, že bude dosť na periny i na vankúše..... a že možno na budúce popárame zasa.... Tak, začnime chovať húsky, na jeseň zabime a v zime popárame....

(mo)