Šarkan Sam (po slovensky Samo), ktorý vítal vchádzajúcich do saleziánskeho strediska, sa obával, či neostane na tohtoročnej šarkaniáde sám. No keď dorazil v deň D a čas H na lúku nad Námestovom, sa jeho šarkanské srdce pri pohľade na modrú oblohu rozbúchalo.
Ideálne jesenné podmienky: vietor, slnko a relatívne teplé počasie pritiahli na lúku ďalších Samových kamarátov. Štyridsiatka šarkanov rôzneho druhu, farby a pôvodu súťažilo v troch kategóriách. Do prvej sa mohli zapojiť len šarkany domáceho pôvodu, teda vlastnoručne vyrobené: boli len štyri, ale Samo mal z nich veľkú radosť. V druhej kategórii sa hodnotil najvyšší výstup. Už už chcel Samo udeliť prvú cenu Modrému sokolovi, keď v tom momente sa odtrhol silon a jeho kamaráta vietor stiahol za horizont hory oproti. V tretej kategórii Samo hodnotil akrobatické schopnosti: tu jednoznačne dominoval mladý pilot Martin so svojím rogalom.
Šarkan Samo potom zatúžil urobiť si hromadnú fotku so svojimi kamarátmi vo vzduchu, čo však spôsobilo na zemi pavučinu šnúr. Po pristátí všetkých lietajúcich telies nasledovalo sladké vyhodnotenie, spoločné foto a záverečné slovko, v ktorom don Peter pripomenul, že tak ako sa musí každý šarkan postaviť proti vetru, aby mohol vystúpiť na oblohe, musíme sa aj my postaviť proti prúdu pohodlnému štýlu života, aby sa z nás stali dobrí kresťania a čestní občania.
pilot šarkana Sama
