150. DON BOSCOVA MISIJNÁ EXPEDÍCIA Jarný prímestský tábor 2026
Niektoré týždne v roku sú obyčajné. A potom sú také, na ktoré sa nezabúda. Náš jarný tábor bol presne takým. Počas piatich dní sme sa spolu s deťmi vydali na cestu okolo sveta.. Každé ráno sa stredisko naplnilo smiechom, očakávaním a malými krokmi, ktoré sa ponáhľali za veľkým dobrodružstvom. Animátori prichádzali ešte za ticha rána, aby sa v modlitbe pripravili na deň. A potom to začalo – príbehy, hry, omše, objatia, pokriky, únava aj radosť.Azerbajdžan – Rešpekt a láska.
Prvý deň sme sa symbolicky presunuli do Azerbajdžanu, ku kostolu zasvätenému Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a učili sme sa pozerať na druhých očami láskavosti. V príbehu sv. Bartolomeja sme objavili odvahu milovať aj tam, kde je to ťažké. Deti si vytvorili skupinky, pokriky. Po svätej omši nasledovala veľká hra Stavanie kostola, kde si mohli vyskúšať spoluprácu, komunikáciu a trpezlivosť. Poobedná hra preverila ich spoluprácu a pozornosť. Už prvý deň ukázal, že keď ťaháme za jeden povraz, dokážeme veľké veci.
Druhý deň nás zaviedol do chladného Jakutska. Mrazivý sibírsky deň nás učil, že skutočné teplo prichádza zo sŕdc. Pri hrách „skupinka proti skupinke“ nešlo len o body či víťazstvo, ale o spoluprácu. Deti sa učili povzbudzovať, počúvať sa navzájom a ťahať za jeden povraz. A práve v tom bola ich najväčšia sila – že stáli jeden pri druhom. Večer pokračoval nocovačkou, ktorá bola plná smiechu a spoločných hier. Stredisko ožilo radosťou, pohybom a nadšením. Deti si užívali každý moment.
Tretí deň patril Ekvádoru a blahoslavenej sestre Márii Troncatti, ktorá bola príkladom pracovitosti a trpezlivosti. Spoločne sme sa vydali na výpravu do prírody. Cesta, vlajkovaná trasa aj šifry preverili vytrvalosť detí. Hoci to niekedy nebolo jednoduché, každý cieľ, ktorý sme dosiahli, mal o to väčšiu hodnotu. Tento deň nás naučil, že k veľkým veciam vedie trpezlivá cesta.
Vo štvrtok sme sa preniesli do Nairobi a cez príbeh Bosco sme premýšľali o pravdivosti a čestnosti. Deti čakala veľká hra plná „levelov“, ktoré museli postupne prekonávať. Každá úloha bola výzvou – preverila odvahu, spoluprácu aj vytrvalosť. A keď sa podarilo zdolať posledný level, radosť bola o to väčšia.
Po dobrodružstve prišiel oddych v kine – spoločný čas, smiech a pokoj po náročnom dni. Bol to krásny moment, keď sme si uvedomili, že aj malé víťazstvá nás učia robiť veľké rozhodnutia pre dobro.
Posledný deň patril domovu. Luník IX nám pripomenul, že misie nie sú ďaleko. Sú bližšie, než si myslíme.
Blahoslavený Zefirín Gimenéz Malla nás učil obetavosti. A mestská hra „Cesta hodnôt“ bola vlastne cestou každého z nás - cez rešpekt, dobrotu, trpezlivosť, pravdivosť až k odvahe. Keď sme sa lúčili, bolo cítiť niečo zvláštne. Únavu premiešanú s vďačnosťou. Hluk, ktorý postupne stíchol. Objatia o čosi dlhšie než zvyčajne. A v srdci jemné presvedčenie, že sa udialo niečo dobré. Niečo, čo presahuje jeden týždeň. Na záver sme dostali misijné kríže. Malé, nenápadné – a predsa tak silné. Nie ako suvenír, ale ako smerovník. Aby nám pripomínali cestu, ktorou sme kráčali na tábore, a aby nás viedli kráčať ňou aj ďalej – do školy, do rodiny, medzi kamarátov. Aby sme mali odvahu prinášať svetlo na tmavé miesta, úsmev tam, kde chýba radosť, a lásku tam, kde je jej málo. Ďakujeme všetkým animátorom – za ich čas, energiu, obetu a tiché služby, ktoré často nikto nevidí. Osobitne vedúcemu tábora za to, že vytvoril priestor, kde sa každý mohol cítiť bezpečne, prijato a milovane. Miesto, kde radosť nebola programom, ale atmosférou. Ďakujeme aj našej saleziánskej rodine za podporu, pomoc pri úlohách, modlitby a zázemie, bez ktorého by toto dielo nemohlo vzniknúť. A ďakujeme všetkým deťom a rodičom – za dôveru, otvorené srdcia a ochotu vydať sa na cestu.Lebo táto expedícia sa nekončí.Pokračuje v každom z nás.V každom malom skutku dobra.
V každom rozhodnutí milovať viac.
