2. Situácia rodiny a výzvy, ktorým rodiny čelia

 

Fr Silvio Roggia, SDB

Citujúc Jána Pavla II, Pápež František začína druhú kapitolu Amoris Laetitia, slovami, ktoré hovoria, že sme urobili dobre, keď sme sa zamerali na konkrétne skutočnosti, pretože „v dejinných udalostiach sa prejavujú aj požiadavky a podnety Ducha Svätého“, prostredníctvom ktorých

„Cirkev môže hlbšie vniknúť do nevyčerpateľného tajomstva manželstva a rodiny“.

 

Libera nos Domine (Osloboď nás, Pane)

S realistickým pohľadom sa Pápež a Synodálny Otcovia dotkli veľkých výziev, ktorým čelia rodiny v dnešnom svete. Vidiac ich, jednu po druhej, vyzerajú ako bolesťami naplnené litánie dožadujúce sa pomoci, ktoré sa zvykli recitovať v latinčine, keď som bol dieťaťom, počas kántrových dní, skoro ráno, keď kňaz a ľudia išli procesiou cez polia a vinice modliac sa: „A fulgure et tempestate .... Libera nos Domine!” (Od bleskov a búrok......osloboď nás Pane!)

 

Prehnaný individualizmus, je tým, čo narúša rodinné väzby. Tempo moderného života, stres, sociálny systém a práca, a ďalšie kultúrne faktory hrozia samotnou možnosťou neustáleho výberu. Pravá sloboda je zamieňaná s myšlienkou, že každý sa môže rozhodnúť ako sa mu páči.  Teologický ideál manželstva je príliš abstraktný, skoro až umelo vykonštruovaný, a tak vzdialený od skutočného stavu a skutočných možností rodiny, že manželstvo sa nezdá byť ďalej žiaducim a atraktívnym, ale skôr naopak. Citovým vzťahom sa stalo to, čo predmetom a prostrediu – všetko sa stalo jednorazovým, aby bolo použité a potom odhodené, zbytočné a rozbité. Žijeme v kultúre, ktorá povzbudzuje mladých ľudí, aby si nezakladali rodiny, pretože majú málo možností do budúcnosti. Manželské krízy sú často náhle bez odvahy potrebnej k trpezlivosti, prehodnoteniu, vzájomnému odpusteniu, zmiereniu a rovnakej obete. Konzumná spoločnosť môže tiež odradiť ľudí od toho aby mali deti, iba preto, aby si udržali svoju slobodu a svoj spôsob života. Panuje všeobecný pocit bezmocnosti tvárou v tvár sociálne – ekonomickej situácií, často končiaci rozdrvením rodín. Sexuálne vykorisťovanie detí vytvára jednu z najviac škandalóznych a perverzných skutočností dnešnej spoločnosti. Migrácia je ďalším znakom doby, ktorej musíme čeliť a porozumieť aj so všetkými jej dôsledkami pre rodinný život. Eutanázia a asistovaná reprodukcia sú vážnymi hrozbami pre rodiny na celom svete. Rodiny sú často choré kvôli enormnému napätiu, ktorému čelia. Od všetkého toho ... osloboď nás Pane!

To, že stojíme pevnými nohami na zemi nám nijako nebráni hľadieť hore a vidieť doďaleka. Na konci tejto druhej kapitoly, Pápež František cituje biskupov z Kolumbie, ktorí .....hovoria, že napriek tejto situácii v ktorej žijú naše rodiny v súčasnosti, máme každý dôvod pre nádej a premenu života cez silu Lásky.

Skutočnosti, ktoré nás znepokojujú, sú pre nás výzvou. Neupadnime do pasce vyčerpávania sa v sebaobranných nárekoch, namiesto toho, aby sme vzbudzovali misijnú kreativitu. Vo všetkých situáciách „Cirkev cíti potrebu povedať slovo pravdy a nádeje. [...] Veľké hodnoty manželstva a kresťanskej rodiny zodpovedajú hľadaniu, ktoré prechádza cez celú ľudskú existenciu.“ Ak aj konštatujeme mnohé ťažkosti, sú pre nás – ako to povedali kolumbijskí biskupi –pozvaním „oslobodiť v sebe energie nádeje a vložiť ich do prorockých snov, premieňajúcich činov a fantázie lásky“.(Al57)

 

Múdrosť ukrytá v rodokmene

Je také čítanie z breviára, v ktorom Sv. Augustín pred 16 storočiami hrešil veriacich v Hippo, keď bedákali nad „starými dobrými časmi“ a sťažovali sa na problémy ich vlastného veku.  Každá doba má svoje výzvy a svoje dary a naše časy sú tými najlepšími, ktoré máme, aby sme mohli dať to najlepšie zo seba, pretože je to iba tento čas, ktorý máme k dispozícií. Ale z minulosti sa môžeme naučiť nebáť sa alebo nenechať sa odradiť v našich dňoch.

Už sme písali o litániách v predchádzajúcich odsekoch, môžeme ostať na rovnakej vlnovej dĺžke a pozrieť sa na dlhé litánie mien, ktorým začína Evanjelium podľa Matúša, ktoré predstavuje rodokmeň dole až priamo na: „ Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.“ (Mt 1,16). Je to zhrnutie dejín v najstručnejšej možnej forme: každá generácia je zahrnutá v jednoduchom mene.

Áno, tieto mená napovedajú veľa. Odhaľujú mnohé nebezpečné zákruty, žiarivé okamihy, ale tiež tmavú noc medzi predkami rodiny z Nazareta, v ktorej si Boh vybral narodiť sa a rásť.

Nemusíme putovať históriou každého jedného z nich. Vezmime si iba dva verše, 5 a 6, pretože ony sa vzťahujú k dobre známemu a obzvlášť dôležitému ohnivku tohto reťazca, a síce k Dávidovi.

„Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy.“

Je to veľmi pekný výpočet z minulosti Ježišovej rodiny, pretože odhaľuje oboje, to dobré aj zlé z histórie rodiny každého z nás. Rachaba je neviestka z Jericha, ktorá napomáhala vstupu Izraelitov do zasľúbenej zeme (druhá kapitola knihy Jozue). Rút je cudzinka, ktorá sa prisťahovala na územie Izraela z Moabu, spoza Mŕtveho mora, pretože utekala pred hladom, a ona bola starou mamou Dávida. A čo sa týka Šalamúna, nie je ľahké zabudnúť na okolnosti jeho narodenia. Dávid sa zamiloval do Betsabe a špehoval ju, zatiaľ, čo sa ona kúpala, a zosnoval veci od toho zlého po to najhoršie, dokonca zabil Uriáša, jej manžela, len preto, aby zakryl cudzoložstvo, ktoré on, kráľ, spáchal (2Sam 11).

Slovo Boha! Pravdaže! Naše dejiny, také aké sú - to v nich Boh prišiel, aby si postavil svoj stan, aby sa stal telom - a tak sa stali dejinami vykúpenia.

„Každý človek je dielom spásy“. To je jedna z veľkých kníh Jeana Vaniera, zakladateľa komunít l'Arche, človeka, ktorý má skúsenosti s utrpením miliónov rodín po celom svete. Každý jeden z našich príbehov stelesňuje to isté tajomstvo smrti a vzkriesenia, ktoré sa tiahne celými dejinami ľudstva, znázornené bez akéhokoľvek opomenutia v dejinách od Adama až po svadbu Baránka s novým Jeruzalemom, s ktorou posledná stránka Biblie dospela k záveru.

Nebol príbeh Márie, od Nazareta k Večeradlu, so zastavením, ktoré malo váhu nekonečného Amen pod krížom (Sabat Mater!), o nič menej náročný, o nič menej zakorenený v ťažkých časoch? Je povzbudivé vidieť, že začiatok Ježišovej služby sa zhoduje s rodinný príbehom, ktorý začína práve svadobným dňom a je to Mária, v dedinke 14 kilometrov od jej domu, ktorá zmenila kritický moment na to, čo sa stalo „v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn2,11).

Rovnako je povzbudzujúce uvedomiť si, že ani v počiatkoch rodiny Cirkvi, s Máriou ako matkou Jána a ostatných, tak, ako udáva Lukáš, v prvej kapitole Skutkov Apoštolov, nebolo všetko ružové. Čítame o prenasledovaní, o klamstve Ananiáša a Zafiry, o problémoch spojených s rastom komunity, kde „Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy“ (Sk 6,1), a ich rozptýlení po ukameňovaní Štefana...Boli to dni Turíc, ale oni neboli imúnni voči námahám, ktoré sme práve videli, s ktorými máme dočinenia aj my v súčasnosti a ktoré budú súčasťou našej púte v tomto údolí sĺz na veky vekov. Vypočujme si opäť, čo hovorí Pápež František:

Ak aj konštatujeme mnohé ťažkosti, sú pre nás – ako to povedali kolumbijskí biskupi – pozvaním „oslobodiť v sebe energie nádeje  a  vložiť ich  do  prorockých  snov, premieňajúcich činov a fantázie lásky“. (AL57)

 

Kairos Mariánskej oddanosti

Slovo KAIROS je jedným z najvzácnejších slov Evanjelia. Je gréckym vyjadrením priaznivých momentov, naplnením prisľúbení, „dňom spásy“. Toto slovo počúvame pri čítaní na svätej omši, ktorá otvára obdobie pôstu. Ale je to to isté slovo, ktoré sa používa na označenie jari, alebo jesene. Je to slovo v Novom zákone, ktoré označuje po grécky „ročné obdobie“.

Dňa 3. novembra 1846 nastal pre Dona Bosca čas alebo kairos vrátiť sa do Turína po dlhom odpočinku po chorobe, ktorá ho skoro priviedla do hrobu a z ktorej ho zachránili modlitby jeho chlapcov. Išiel celú cestu (33 km) pešo spolu s jeho mamou Margitou, ktorú poprosil, aby išla s ním stala sa matkou jeho chlapcov.

Margita bola členkou bratstva Panny Márie Bolestnej v Castelnuovo. Predsedom bola matka Jozefa Cafassa, svätého kňaza o štyri roky staršieho od Don Bosca, ktorý ho vo všetkom viedol. Dajme si dokopy kúsky tejto mozaiky. Ján Bosco vyrastal na Becchi, učiac sa modlitby k Panne Márií pod titulom Panna Mária Bolestná, v rannom období svojho života, poznačenom utrpením: smrťou svojho otca, chudobou, ktorá často prechádzala do stavu núdze, až ho prinútila opustiť domov na tri roky, kvôli nedorozumeniam s jeho bratom Antonom. Neustála prítomnosť Panny Márie, Matky Bolestnej mu dávala silu pokračovať v živote v domčeku na Becchi. To ona ho učila aby sa stal „pokorným, silným a pevným“, v príprave na budúcnosť, v ktorej musel čeliť nie menej, než tomu, čo už zažil vo svojom detstve.

Ako teenager na Chieri sa Janko učil dôverovať bezvýhradne „Madonna delle Grazie.“ Panne Márii Milostiplnej, ktorú ho jeho drahý priateľ Comolo učil milovať. Uprostred milosti, ktorej sa mu dostávalo, a za ktorú sme ako celá saleziánska rodina nesmierne povďační Márií, bola to milosť na začiatku, schopnosť povedať áno jeho povolaniu a vstúpiť do seminára. Nebolo to niečo, čo možno dostať zadarmo pre mladého muža v Chieri v tom čase. „Kairos“ bolo pevne určené, podľa Dona Bosca samotného, na deviaty deň novény bolo jasné, čo má urobiť so svojim životom, novéna, ktorú on a Comolo práve dokončili pri oltári Panny Márie Milostiplnej v katedrále v Chieri.

Tu sú, Ján a Margita, práve prichádzajú pešo na Valdoco. Jeho mama, utešovala sama seba žartovne, keď vstúpili do Pinardiho domu a ona uvidela prázdnu izbu: „Na Bechi som bola zaneprázdnená každý deň ukladaním vecí, upratovaním nábytku a umývaním riadu. Túto si budem môcť viac odpočinúť“ Iba desať minút od Valdoka je Chrám Panny Márie Utešiteľky. Prvou  sochou Panny Márie, ktorú Don Bosco priniesol na Valdoco, bola papier maché sochy Panny Márie Utešiteľky. Mária bolo zdrojom všetkej útechy pretože ona bola tou, ktorá viac ako ostatní prijala Ducha, ktorý je Utešiteľ. Ona bola Utešiteľka, tá, ktorá bola utešená. Opäť tu bol perfektný súlad medzi prítomnosťou Márie cez túto úctu a obdobím života, ktorým Don Bosco prechádzal. Don Bosco a Mama Margita sa stanú za chvíľu rodinou stovkám sirôt. Budú zdrojom útechy a podpory pre mnohé deti, ktoré stratili teplo domova.

Ak dovolíme, aby nás sprevádzala Panna Mária, ktorá vie nám byť tak blízku na pravej ceste a v každom novom štádiu života, ako to vie iba matka, každé obdobie alebo  kairos bude perfektné a prispôsobené pre nás a pre všetkých okolo nás. Každé obdobie nám ponúka možnosť rásť v láske. A keď sa stane že príde kríž, nenechá nás stratiť odvahu. Nik nerozumie krížu lepšie ako ona, a nikto nevie lepšie ako ona urobiť ho tým najvzácnejším kairos zo všetkých, kde „nieto väčšej lásky“.

 

Semienka....na otvorenie

• Skúsim zobrať vážne pozvanie Pápeža Františka nespadnúť do pasce vyhorenia, nariekania nad sebou samým a ospravedlňovania sa, keď som konfrontovaný s protirečeniami a problémami. Ťažkosti možno pomenovať a takto v nás uvoľnia energiu nádeje, ktorá ich premení v prorocké sny, vynaliezavý akt lásky, tak ako to robí on,  keď vedie cirkev.
• Nachádzame sa v tej časti roka, keď si pripomíname našu smrť spolu so všetkými svätými. Skúsim si opätovne prečítať s očami milosrdenstva  a chvály príbeh svojej rodiny, a obnoviť si rodokmeň: korene minulosti, tak ďaleko, ako to pôjde, a ich rozvetvenia do mojich vzťahov v prítomnosti. Všetko to je posvätnou históriou, tak ako je ňou príbeh každého človeka.
• S vďačnosťou sa budem vracať k Mariánskym pobožnostiam, ktoré sprevádzali jednotlivé obdobia môjho života. To by mohlo viesť k úžasnému objavovaniu toho, ako Panna Mária bola rukou Prozreteľnosti v každom “kairos”, aké som kedy zakúsil. A keď sa pozriem vpred, jej prítomnosť sa nepochybne stane výzvou k uvoľneniu energie nádeje v nás.

 

Prayer of Mother Teresa for the family

Heavenly Father, you have given us the model of life in the Holy Family of Nazareth.

Help us, O Loving Father, to make our family another Nazareth where love, peace and joy reign.

May it be deeply contemplative, intensely Eucharistic, revived with joy.

Help us to stay together in joy and sorrow in family prayer.

Teach us to see Jesus in the members of our families,

especially in their distressing disguise.

May the Eucharistic heart of Jesus make our hearts humble like his

and help us to carry out our family duties in a holy way.

May we love one another as God loves each one of us,

more and more each day, and forgive each other's faults as you forgive our sins.

Help us, O Loving Father, to take whatever you give and give whatever you take with a big smile.

Immaculate Heart of Mary, cause of our joy, pray for us.

St Joseph, pray for us. Holy Guardian Angels, be always with us, guide and protect us. Amen.

 

Prayer of Mother Teresa of Calcutta composed in 1994, World Year of the Family