MÁRIA NÁS UČÍ OBJAVIŤ MÚDROSŤ ŽIVOTA
Naša Pani žije a kráča s nami, vedie nás, skrze modlitbu na ceste pokoja. Mária je učiteľkou modlitby. Žila v skutočnom spojení s Bohom, načúvajúc Jeho Slovu a v poslušnosti jeho vôli. Ona sa chce dotknúť sŕdc všetkých ľudí, pretože pod prikrývkou dočasnosti a hriechu, Božia Matka vidí smäd svojich detí, ktoré túžia po pokoji, láske a radosti. Dnes, viac ako inokedy, žijú ľudia v púšti, ďaleko vzdialení od Boha, hľadajúc pominuteľné veci, ktoré neutíšia hlad po skutočnom šťastí, ktorý nesú vo svojom srdci.
Je to modlitba, v ktorej stretávame Boha a objavujeme krásu a veľkoleposť života v jednote s ním. Mária, naša Učiteľka a Sídlo Múdrosti, nás učí múdrosti života. Pomáha nám nájsť v živote radosť, usmerňujúc náš život k plánu lásky, ktorý pre nás má náš Otec. Mária je naša matka a učiteľka, učí nás formovať naše srdce tak, aby sme dosiahli múdrosť a našli zmysel pre Božie veci.
Sídlo Múdrosti, je titul, ktorý používame aby sme poukázali na materskú úlohu Svätej Panny Márie, Matky Ježiša, na jej vznešenosť a múdrosť vo veciach týkajúcich sa Boha. Ježiš, Múdrosť Otca, prebýva v lone Panny Matky. S jej materinskou pomocou môžeme dospieť k hlbokému pochopeniu našich obmedzení, učiac sa nebyť premožený pýchou, ale slúžiť s pokorou, poznávajúc Pána s porozumením viery a milujúc ho celým našim srdcom.
Dnešné deti a mladí ľudia potrebujú rodičov a pedagógov, ktorí, rovnako ako Don Bosco, sú schopní pochopiť múdrosti života, smerujúc k nebu, vychovávajúc myseľ a srdce na princípoch láskavosti a pravdy, budujúc naše životy na pevnej skale Božieho Slova, ktoré počúvali, rozjímali a žili. Je to múdrosť života, ktorá žiari v životoch tých, ktorí sa jej držia, a tá sa stáva referenčným bodom a bezpečným sprievodcom.
Jej zverujeme svoju cestu prípravy na siedmy Medzinárodný kongres Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorý sa bude sláviť v Turíne v auguste 2015.
Lucca Tullio, predseda
don Pierluigi Cameroni SDB, duchovný animátor
VII. Medzinárodný kongres Márie Pomocnice Kresťanov
Turin-Valdocco / Colle Don Bosco
6. - 9. august 2015
"Hic domus mea, inde gloria mea"
Z Máriinho domu do našich domovov:
Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
Zo „svojho domu“ si, Mária, Matka Cirkvi a Pomocnica kresťanov, praje aby sme pozdvihli našu lásku k Cirkvi a k Saleziánskej rodine k novým výškam a čoraz širším horizontom. Posvätné dielo lásky, ktoré je nazvané rodinou, bolo po príliš dlhý čas obchádzané, kvôli iným naliehavým veciam, ktoré nutne potrebovali jej pomoc. Svätý otec František poukazuje teraz na novú kľúčovú úlohu Márie, zvolávajúc Synodu Cirkvi a žiadajúc o jej pomoc a lásku. Svätý otec vyhlásil: „Synóda bude o rodine: o jej bohatstvách a problémoch“ Bude pojednávať o realite, v ktorej mužovia a ženy, milujúci jeden druhého a vychovávajúci deti, bojujú každý deň s napätiami a zlyhaniami vo svojich záväzkoch lásky.
1 Perspektívy kongresu
1.1 Biblická perspektíva: Obetovanie Ježiša v chráme - "Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie."
Je to zvyčajný pohľad, vidieť vo Svätej rodine z Nazaretu, reálny a konkrétny obraz rodiny, obraz toho, aká by naša rodina mala byť, a to „domácou cirkvou“, kde ľudia žijú evanjelium Ježiša Krista. Je tu však, okrem tohto základného obrazu rodiny, ďaľší, ktorý poukazuje na skutočnosť, že každá rodina je previazaná s predchádzajúcimi generáciami. Rodina bude mať budúcnosť len vtedy, ak je vybudovaná na skutočnosti predstavujúcej, ako hovorí pápež František, jednotu dvoch pólov života: mladosti a staroby.
Druhý obraz k nám prichádza v scéne Sv. Lukáša, ktorá predstavuje obetovanie Ježiša v chráme (Lk 2, 22-38). Giotto namaľoval túto scénu mimoriadnym spôsobom v pravej priečnej lodi dolného chrámu v Assisi: starec Simeon, znamenie proroctva Ducha, drží dieťa Ježiša, a prorokyňa Anna, pokročilého veku, je zobrazená vo chvíli, keď chváli Boha a hlása spásu tým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. Títo dvaja starší ľudia oznamujú budúcim generáciám moc a spravodlivosť Boha, ktorý nás spasil ako dieťa. Sú článkami v reťazi zasľúbenia, ktorý má svoj pôvod v lone Abraháma. Sú ako „stopy pamäti, ako žeravé uhlíky ohňa, hodnoty, ktorá nás robia veľkými.“ Pripomínajú nám, že každá rodina, tak ako tá z Nazaretu, je časťou histórie ludstva a nemôže existovať bez predchádzajúcich pokolení.
Starý a Nový zákon sa naplnil v tomto stretnutí - medzi starcom Simeonom a mladou matkou, Máriou. Ich stretnutie je vyjadrením spojenia dvoch generácií nádherným spôsobom, ako poďakovanie Bohu za dar Svetla, ktoré zažiarilo v tme tak, že tma ho nepremohla. Rodina z Nazaretu, ako malá domáca cirkev, sa vo svetle Obetovania Ježiša v chráme stáva „rodinou rodín“. Predstavuje svätých Božích ľudí, dedičov prísľubu, ktorý bol konečne naplnený: Boh, v Ježišovi Kristovi, mocou Svätého Ducha, sa ujíma všetkého Abrahámovho potomstva. (Hebr 2,16).
„V tejto scéne sa stretávajú tri generácie: Simeon nesie na rukách dieťa Ježiša, v ktorom spoznáva Mesiáša, zatiaľ čo Anna je zobrazená ako velebí Boha a zvestuje spásu tým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. Títo dvaja starci predstavujú vieru ako pamäť. Ale, dovoľte mi, aby som sa Vás opýtal: Načúvate svojim starým rodičom? Otvárate svoje srdcia pamäti, ktorú vám odovzdávajú prarodičia? Prarodičia nesú múdrosť rodiny, sú múdrosťou ľudu. A národ, ktorí nepočúva prarodičov, je ten, ktorý zomiera! Počúvajte teda prarodičov. Mária a Jozef tvoria Rodinu, posvätenú prítomnosťou Ježiša, ktorý je naplnením všetkých Božích prísľubov. Každá rodina je, ako tá Nazaretská, začlenená do dejín ľudstva a nemôže existovať bez predchádzajúcich generácií. A preto dnes máme prarodičov. Deti, učte sa od svojich starých rodičov, od predchádzajúcej generácie. Drahé rodiny, vy ste takisto súčasťou Božieho ľudu. Kráčajte s radosťou uprostred tohto ľudu. Zostávajte stále spojení s Ježišom a svojím svedectvom ho prinášajte všetkým.“ (Pápež František rodinám, 26. október 2013)
1.2 Teologicko - kultúrna perspektíva: Áno rodine!
„Rodiny sú domácou cirkvou, kde Ježiš rastie; rastie v láske manželov, rastie v živote detí. To je dôvod, prečo tak často nepriateľ napáda rodinu. Diabol nechce rodinu, snaží sa ju zničiť, aby sa ubezpečil, že v nej nie je žiadna láska. Zosobášené páry sú hriešnici, rovnako, ako my všetci, ale oni chcú rásť vo viere, v naplnení, vo svojich deťoch a vo viere svojich detí. Nech Pán žehná rodiny a posilňuje ich v tomto čase krízy, keď diabol hľadá, ako ich zničiť.“ (Pápež František na Zoslanie Ducha Svätého, 1. júna 2014)
Rodina sa skladá z tvári ľudí, ktorí milujú, rozprávajú, obetujú sa jeden pre druhého a bránia život za každú cenu. V rodine sa človek stáva osobnosťou, vyrastajúcou s mamou a otcom, dýchajúcou teplo domova, ktorý je skutočným hniezdom a kolískou života. Rodina je miestom, kde dostávame naše meno, a teda aj našu dôstojnosť. Rodina je miestom priateľstva, náklonnosti, miestom dôvernosti, kde sa učíme umeniu dialógu a medziľudskej komunikácie.
V Božom pláne, manželstvo, vždy bolo a stále je základom rodiny. V ňom má miesto poľudštenie sveta, každého jedného človeka a každej spoločnosti. Manželstvo je takým „prvým posvätením“ ľudského života, kde človek nachádza sám seba a porozumie sám sebe vo vzťahu k iným, a láske, ktorú môže dávať a prijímať. Rodina postavená na manželstve muža a ženy, ktoré ich robí „jedným telom“ (Mt 19,6) otvoreným pre nový život je všade okolo v kríze. Je obklopená životnými štýlmi, ktoré penalizujú, trestajú rodinu. Rodina je zanedbávaná politikou spoločnosti, ktorej ona je základnou bunkou, a nie vždy je rešpektovaná v jej rytmoch a záväzkoch, dokonca ani cirkevných spoločenstvách. To je presne to, čo nás núti povedať, že musíme venovať osobitnú starostlivosť rodine a jej poslaniu v Cirkvi a v spoločnosti. Musíme rozvíjať podporné programy pred a po svadbe. Chceme tiež vyjadriť svoju vďačnosť mnohým manželom a kresťanským rodinám, ktoré svojím príkladom ukazujú svetu príklad spoločenstva a služby, ktorý je zdrojom bratskejšej a pokojnejšej spoločnosti.
1.3 Saleziánsko - pedagogická perspektíva: život v duchu rodiny v stopách Dona Bosca
V harmónii s Cirkvou, Saleziánska rodina venuje osobitnú pozornosť rodine ako prvotnému miestu výchovy a evanjelizácie. Je to tiež úlohou nás všetkých, uistiť sa, že služba mladým je neustále sa zväčšujúcou otvorenou službou rodinám. Postavenie rodiny vzbudzuje neustále obavy, skoro vo všetkých súvislostiach. Rodina je ohrozená nielen všade sa rozširujúcim etickým relativizmom, ale tiež odňatím právnej podpory. To môže viesť k rozpadu rodiny a uznaniu iných foriem manželstva, s vážnymi následkami v oblasti výchovy, ako je napríklad opustenosť detí, daňové zvýhodňovanie nemanželského spolužitia, násilie v rodine. „Domov“ a „rodina“ sú dve slová, ktoré Don Bosco často používal, keď opisoval „duch Valdoca“ a ktoré sa musia vládnuť v našich komunitách. Vítame evanjelickú a charizmatickú výzvu k vzájomnému porozumeniu, bratskému napomínaniu a zmiereniu.
Najmä, hneď od prvej evanjelizácie, prenos viery z jednej generácie na nasledujúcu nachádza svoje prirodzené miesto v rodine. V ňom ženy zohrávajú osobitnú úlohu, ale nemali by sme podceňovať úlohu otca a jeho zodpovednosť. Znaky viery, sprostredkovanie základných právd, výchova k modlitbe, príklady plodov lásky sú súčasťou života mladých ľudí v kontexte starostlivosti, ktorú každá rodina venuje svojim deťom. Je nemožné pomýšľať na novú evanjelizáciu bez vedomia zodpovednosti za hlásanie Evanjelia rodinám a podpory rodín v oblasti výchovy.
2 Ciele kongresu
Z domu Márie do našich domovov: nastoliť novú ľudskosť, závan Ducha, ktorý robí všetky veci novými, napĺňa rodiny a v skupinách Saleziánskej rodiny vytvára sieť autentických vzťahov, zdieľanie zodpovednosti a spoločenstvo inšpirované rodinným duchom Dona Bosca.
2.1 Dialóg
To, čo v mnohých rodinách určite chýba je dialóg. Každý zostáva neústupne na svojich pozíciách. Niekedy ľudia odmietajú dialóg, aby sa vyhli hádkam. Ten vietor Božieho Ducha, ktorý vanie z domu Márie, má moc spojiť nás dokopy, prekonať predsudky a ambície, ktoré sú najhorším nepriateľom rodiny.
Ako veľa rodín je postihnutých akýmsi druhom nemoty, ktorý spôsobuje, že si držíme pravdu pre seba namiesto toho, aby sme ju zdieľali v rodine. Keď ľudia zdieľajú pravdu, vytvárajú sa láskyplné vzťahy. Odkrývajú sa silné stránky, bez skrývania nedostatkov. Perfekcionisti, moralisti a puntičkári zabíjajú ducha a robia vzťahy v rodine chladnými, nedotknuteľnými a nezaujímavými.
Duch dáva jazyky ohňa, ktoré umožňujú ľuďom rozprávať inými jazykmi, jazykmi úprimnosti, ktorá odhaľuje kto je Boh a kto sme my. Ony nám ukazujú, že je Božia láska stále väčšia než naše chyby a naše pozabudnutia.
Duch dáva sviežosť, ktorá obnovuje úlohu rodiny. Tvrdá práca a úsilie potrebné k výchove detí, alebo pomoc starším členom rodiny, vedú k únave, ktorá môže byť prekonaná jedine dychom Ducha.
2.2 Milujte sa navzájom
Vietor Ducha, ktorý veje z domu Márie odveje preč prach, ktorý sa usádza v priebehu času. Ako veľa rodinných vzťahov potrebuje oprášiť vetrom Ducha! Je to typické pre vzťahy, že ostávajú rokmi nezmenené. Vzťahy, ktoré nikdy nenašli silu, aby sa obnovili a zbierali plody, ktoré sa očakávajú v dospelom živote. Niekedy zásnuby trvajú mnoho rokov bez plánovania manželstva. Páry čakajú dlhú dobu, než sú ochotné mať dieťa. Manželia žijú vo svojej novej rodine, ale ostávajú závislé na svojej pôvodnej rodine. To sú príklady prachu, ktorý sa môže nazhromaždiť, a zabrániť párom, aby prijali im Bohom zverené poslanie a žili každý deň v duchu spoločenstva a zdieľania. To vyžaduje pozitívny prístup uznania, odpustenia a vďačnosti vyjadrený v troch malých slovách: „prosím, prepáč a ďakujem“, ako nám pripomína pápež František.
2.3 Prítomnosť Boha
Vietor Ducha, ktorý vanie z domu Márie, premieňa naše domovy a komunity na Hornú izbu, kde modlitba je tmelom, ktorý spája a uzdravuje rodinné vzťahy. Modlitba vyžaduje dva nevyhnutné prvky: vytrvalosť a harmóniu. Vytrvalosť znamená nikdy nestratiť možnosť obrátiť sa k Bohu, prosiť o Božie vnuknutie vo všetkých našich skutkoch, priznať si chyby, vyjadriť našu ľútosť a žiadať o odpustenie. Harmónia znamená mať srdcia otvorené Božej vôli, žiť v jednote rodiny, a hoci sú tam rozdielne názory, nechať Boha rozhodnúť, ktorý z nich máme nasledovať spomedzi všetkých možných volieb, ktoré môžu nastať. Vytrvalosť a harmónia sú nevyhnutným predpokladom pre modlitbu a zároveň, ovocím modlitby.
Týmto spôsobom, modlitba, oheň a vietor obnovy kresťanskej rodiny naliehavo pobáda rodinu, aby prekročila štyri steny domova a ukázala svetu radosť zo spoločného života, navzdory rozdielom, nedorozumeniam a obmedzeniam každej ľudskej osoby.
