Mária nás volá vybrať si svätosť
Na našej ceste viery sme stále sprevádzaní starostlivou a materskou prítomnosťou Panny Márie. Ona je Pomocnicou Cirkvi a rodinám v týchto ťažkých časoch útokov na vieru. Je to o tom, aby sme boli viac poslušní a pozorní k tomu, o čo nás Mária žiada, aby sme nedovolili samým sebe, aby nás ľahko zmiatol spôsob života, ktorý nezahŕňa načúvanie Božej vôli a neodpovedá jeho volaniu. Mária nám pripomína, že naším základným povolaním je svätosť, to znamená, žiť v priateľstve s Bohom, žiť ako jeho deti. Pre nás, ktorí sme inšpirovaní spiritualitou sv. Františka Saleského, je to niečo nám drahé a blízke. Naozaj nás tento veľký svätý pozýva všetkých ku svätosti, zvlášť v jeho diele Návod k nábožnému životu:
„Boh na začiatku ustanovil, aby každá rastlina prinášala ovocie podľa svojho druhu. Podobne chce Boh, aby aj kresťania, živé rastliny Božej záhrady Cirkvi, prinášali ovocie nábožnosti, každý podľa svojich schopností a vo svojom povolaní. Nábožnosť jednotlivých ľudí je preto veľmi rozdielna. Nábožnosť bohatého je iná ako chudobného, učeného a umelca iná ako remeselníka, nábožnosť manželky a matky je zasa iná ako slobodnej devy alebo vdovy. Ale to nie je všetko, nábožnosť musí byť proporcionálna sile, povolaniu a úlohám každého individuálne. Pravá nábožnosť neprekáža dobru, ale všetko robí krajším a dokonalejším. Ak vedie k zanedbávaniu povinnosti svojho povolania, je to nábožnosť nespochybniteľne falošná. Čím väčšmi sa človek usiluje dať do súladu nábožnosť a povolanie, tým je milší. Tým mu je ľahšia a prirodzenejšia starosť o rodinu, tým srdečnejšia je láska medzi mužom a ženou, tým pevnejšia je vernosť medzi predstavenými a poddanými, skrátka, tým krajším a priateľskejším je pomer v každom okruhu. Je to omyl, či skôr blud tvrdiť, že nábožnosť nemá miesta medzi bohatými, v obchode, v úrade, v dieľňach, v továrňach medzi robotníkmi alebo v kasárňach medzi vojakmi. Nábožnosť sa dá pestovať v každom povolaní.“ Týmto spôsobom nás cesta svätosti vedie objavovať, ako každého z nás Boh miluje, ako každý z nás je neopakovateľným a nenahraditeľným v jeho očiach.
V tejto snahe nie sme sami, ale sme sprevádzaní príkladom a príhovorom mnohých mužov a žien, ktorí aj v našich časoch dávajú žiarivé svedectvo svätosti. Máme na mysli napríklad rodičov sv. Terezky, Louis a Zelie Martin, ktorí boli nedávno svätorečení. Myslíme tiež na mnohých mučeníkov, ktorí odvážne svedčili o svojej viere, aj za cenu preliatia krvi. Ostaňme zjednotení v tomto nádhernom dobrodružstve, ako sa hovorí v Liste Hebrejom: „Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“
Lucca Tullio, predseda
Don Pierluigi Cameroni SDB, duchovný animátor
