Článok 2

Povaha a ciele

Združenie Panny Márie Pomocnice je prostredím, v ktorom sa stretávajú tí veriaci, čo sa hlásia k jeho typickej činnosti.

Článok 2 - komentár 1. časť

ADMA: skúsenosť spoločenstva vo viere a apoštolsko-výchovná spolupráca. Združenie sa formuje ako spoločenstvo osôb volaných a vedených Pannou Máriou, na spoločne prežívanej ceste viery pod ochranou Pomocnice Matky a obrazu Cirkvi.

Podľa článkov 298 – 320 Kódexu kanonického práva patrí v Cirkvi medzi verejné združenia veriacich a je právnickou osobou.

Článok 2 - komentár 2. časť

Kán. 298 - § 1. V Cirkvi jestvujú združenia, odlišné od inštitútov zasväteného života a od spoločností apoštolského života, v ktorých sa veriaci, klerici alebo laici, alebo klerici a laici spolu usilujú spoločnou činnosťou pestovať dokonalejší život alebo napomáhať verejný kult alebo kresťanskú náuku, alebo iné diela apoštolátu čiže podujatia evanjelizácie, vykonávať skutky nábožnosti alebo dobročinnej lásky a kresťanským duchom oživovať časný poriadok.

Kán. 301 - § 1. Iba kompetentná cirkevná vrchnosť má právo zriaďovať združenia veriacich, ktoré si vytyčujú cieľ v mene Cirkvi podávať kresťanskú náuku alebo podporovať verejný kult, alebo združenia usilujúce sa o iné ciele, ktorých uskutočňovanie je svojou povahou rezervované tej istej cirkevnej vrchnosti. § 3. Združenia veriacich, ktoré zriaďuje kompetentná cirkevná vrchnosť, sa nazývajú verejné združenia.

Združenie PMP, založené sv. Jánom Boscom, „na šírenie úcty k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a úcty k Panne Márii Pomocnici kresťanov“, kánonicky bolo zriadené v chráme Panny Márie Pomocnice v Turíne 18. apríla 1869 a schválené 5. apríla 1870 blahoslaveným Piom IX. (ako arcibratstvo), patrí do Saleziánskej rodiny.

„Združenie“ je termín, ktorý v časoch dona Bosca bol niečím novým a originálnym, pretože vtedy sa takýmto združeniam hovorilo bratstvo. Združenie sa môže definovať ako stabilná, dobrovoľná skupina viacerých veriacich so spoločným duchovným cieľom, ktorý sa má dosiahnuť spoločnou činnosťou. Vo svetle náuky o Cirkvi podľa Druhého vatikánskeho koncilu, združenia sú znakom tajomstva Cirkvi: právo zakladať združenia pramení z prijatia sviatosti krstu.

„Verejné združenie“: táto charakteristika podčiarkuje priamu úlohu kompetencií a zodpovedností tých, ktorí združenie vedú..

Ak legistlatíva platná v jednotlivých štátoch umožňuje, môže nadobudnúť aj občiansko – právne uznanie, ale nemôže sa pridružiť ani k politickým stranám, ani ku skupinám, ktorých cieľom sú ekonomické zisky.

Článok 2 - komentár 3. časť

Uznanie pred štátom, o ktoré sa môže požiadať, dá vznik právnickej osobe uznanej štátnou autoritou ( u nás občianske združenie).

Je dôležité zachovať identitu Združenia, zachovať jeho jedinečnosť a originalitu, v prvom rade vyhýbať sa zasahovaniu alebo vplyvu politických, alebo čo by bolo ešte horšie, osobných záujmov; ďalej nepriberať cudzie prvky iných duchovností, ktoré vytvárajú dezorientácie, zbavujúce Združenie jednoduchosti a praktičnosti. Okrem toho sa tým vyhne nebezpečenstvu, častému v dnešnej dobe, neusporiadaných duchovných ciest, osobných duchovných potrieb, namiesto skutočného hľadania Boha a duchovného rastu vo viere.

Združenie Panny Márie Pomocnice ponúka cestu posväcovania a saleziánskeho apoštolátu.4 Don Bosco toto Združenie založil, hlavne preto, aby zapojil veľkú časť ľudových vrstiev do duchovnosti a poslania Saleziánskej kongregácie, ako druhú skupinu svojho diela.

Článok 2 - komentár 4. časť

Cesta apoštolskej svätosti inšpirovaná charizmou a saleziánskym duchom: je ústredná myšlienka Pravidiel a vyjadruje dobre podstatu Združenia. ADMA ponúka cestu svätosti: Boh volá všetkých k svätosti, modlitba pomáha poznať krásu a veľkosť tejto cesty a zároveň ju dosvedčuje. Tento dar je povolanie byť otvorení pre všetko čo Boh koná cez nás a tiež v živote Združenia, ďakovať Bohu a tešiť sa z toho. Spoločné povolanie k svätosti sa ukazuje vo svetle evanjeliovej cesty žitej, ukázanej a ponúknutej donom Boscom. Špeciálne chceme pripomenúť niektoré hodnoty saleziánskeho ducha: služba a pomoc predovšetkým tým, čo to najviac potrebujú (najchudobnejším), jednoduchosť v náboženských úkonoch, pastoračnú lásku v apoštolskom a výchovnom úsilí, radostné bratstvo a rodinný duch.

ADMA: Apoštolská skupina. Don Bosco chcel od členov Združenia kresťanský život a výrazne apoštolskú modlitbu. Pre neho je ozajstnou úctou „nasledovanie“. Potom úcta k Panne Márii Pomocnici znamená nasledovanie jej života celkom oddaného láske k jej Synovi a starostlivosti o všetkých synov a dcéry, ktorých jej dal Ježiš pod krížom a s ktorými vchádzala do večeradla. V saleziánskom štýle táto „tradičná“ zbožnosť naberá silné apoštolské črty zvlášť vtedy, keď prichádza na pomoc kresťanom, keď je ohrozená ich viera. Vstúpiť do ADMY znamená prejsť jednoduchú praktickú cestu posväcovania a apoštolátu, žitím úcty k Panne Márii Pomocnici a nasledovaním jej angažovaného života s Ježišom a Cirkvou.

Don Bosco zakladateľ ADMY. Svätý z Turína ju chcel a podnietil jej vznik zapojením ľudových vrstiev do poslania a do spirituality Saleziánskej spoločnosti. Ako druhá skupina založená priamo donom Boscom má ADMA dokonca špeciálne puto so Saleziánmi dona Bosca tým, že sa zúčastňuje na poslaní k mladým a ľudovým vrstvám vlastným saleziánskej charizme.

Združenie napomáha prežívať zvlášť adoráciu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a oddanosť Panne Márii Pomocnici všetkými verejnými i súkromnými formami, ktoré Cirkev schválila.

Článok 2 - komentár 5. časť

ADMA: Eucharisticko-mariánska skupina. Eucharistický kult a úcta k Nepoškvrnenej-Pomocnici sú základné body duchovnosti a života Združenia. Odvolávame sa na dva piliere výchovného systému a saleziánskej duchovnosti (Dva stĺpy v mori MB VII,169). Majstrovským spôsobom Charta spoločenstva saleziánskej rodiny ukazuje základ svätosti a diela dona Bosca v utiekaní sa k Sviatostnému Ježišovi a Márii Pomocnici: „Kristus, ktorý vládne životu dona Bosca je prevažne živý Ježiš, prítomný v Eucharistii, pán domu, ako zvykol hovoriť don Bosco, gravitačným centrom, ku ktorému sa všetko zbieha, chlieb života, syn Márie, Božej matky a matky Cirkvi." Don Bosco žil z tejto prítomnosti a v nej. Eucharistia ako obeta a sviatosť, Eucharistia požívaná a uctievaná je v živote dona Bosca silou a útechou, zdrojom pokoja a ohniskom činnosti. Svätosť pre neho a pre mladých je nemysliteľná bez Eucharistie. Eucharistia je smerodajným kľúčom k radikálnemu obráteniu srdca k Božej láske. Ústredné postavenie Krista sa v saleziánskom duchu prežíva s mimoriadnou citlivosťou kontemplácie a priateľstva voči Eucharistii. Ďalej u dona Bosca titul Pomocnica nezdôrazňuje zvláštny a originálny, predtým neznámy titul. Je to skôr odvolávanie sa na univerzálne materstvo Márie, ktorá zasahuje v diele založenia jeho Rodiny a uskutočňuje tak akoby prácu vo dvojici. Je to hlboké neotrasiteľné presvedčenie dona Bosca: „Všetko urobila ona“. Márii možno dôverovať. Preto je možné zveriť sa jej“ (Charta spoločenstva čl.17). Toto všetko sa deje podľa ducha Cirkvi, ktorá si cení, schvaľuje a uznáva rôzne verejné a osobné prejavy liturgie, učenia, duchovnosti, a ľudovej zbožnosti.

Uskutočňuje to v spoločenstve a vo vernosti pastierom Cirkvi, v spolupráci s ostatnými cirkevnými združeniami, zvlášť s tými, ktoré patria do Saleziánskej rodiny.

Článok 2 - komentár 6. časť

ADMA: Cirkevná a saleziánska skupina (porovnaj príloha I., Obnovených pravidiel Združenia Márie Pomocnice str.17). Jej spolupatričnosť s Cirkvou sa potvrdzuje vo vzťahu s apoštolskou výsadou Cirkvi samej. Cirkevná povaha je totiž vyjadrená afektívnou a efektívnou jednotou s pápežom a s pastiermi Cirkvi, vodcami kresťanského ľudu, a spoluprácou a úctou k ostatným skupinám a hnutiam, ktoré dnes zdobia a oživujú tvár Cirkvi a Saleziánskej rodiny. Don Bosco vskutku „nerozlučiteľne“ spojil svoju mariánsku úctu so zmyslom pre Cirkev, s Petrovou službou, s jednoduchou vierou Božieho ľudu a s naliehavosťou potrieb mladých.

Nazýva sa „Združenie Márie Pomocnice“ (ZMP) so sídlom v Turíne, na ulici Mária Ausiliatrice 32, pri Svätyni Panny Márie Pomocnice.