Ktorú cestu si vyberieš ty? Otázka, ktorá sa niesla všetkými dňami tábora. Tak ako si Pocahontas musela vybrať svoju cestu, tak si ju v živote vyberáme aj my.
Najprv sme museli dokázať, že sme hodné stať sa členkami kmeňa a museli sme plniť chlapčenský a dievčenský zoznam. Neskôr sme zistili, že na našej indiánskej prérii nie sme samé a že nám tu zavítali neznáme tvory. Pozorovali sme ich a zistili sme, že sú to biele tváre a doplavili sa k nám spoza veľkej mláky, z Anglicka. Angličania chceli naše zlato, a preto nám uniesli Nakomo, Pocahontasinu najlepšiu kamarátku. My sme im naše zlato, kukuricu, poctivo zbierali a získavali počas celodennej túry. Neváhali sme a odovzdali sme všetku kukuricu, aby nám vrátili našu Nakomo. Vzniklo však isté nedorozumenie, Angličania nechceli kukuricu, ale naozajstné zlato. Nahnevali sa na nás, že sme ich oklamali a vyhlásili nám vojnu. Bol to dlhý boj, veľmi vyčerpávajúci. Snažili sme sa ich odzbrojiť a zobrať im, čo najviac mečov. Na konci boja sa však zranil John Smith a Pocahontas rázne zakročila, že takto to ďalej nejde a volí si cestu mieru a dobra.
Pocahontas si zvolila správnu cestu, tak si ju voľme spolu s ňou aj my. Poďme v živote tou správnou cestou!
Dominika Murínová