Šarkan Sam (po slovensky Samo), ktorý vítal vchádzajúcich do saleziánskeho strediska, sa obával, či neostane na tohtoročnej šarkaniáde sám. No keď dorazil v deň D a čas H na lúku nad Námestovom, sa jeho šarkanské srdce pri pohľade na modrú oblohu rozbúchalo.

